PREDSTAVUJEME VÁM SPOLOČENSTVÁ ZKSM - SPOLOČENSTVO MARTINDOM

1. Mário, vedieš jedno z najväčších a najaktívnejších spoločenstiev na Slovensku. Vaša služba v sebe zahŕňa rôzne semináre, evanjelizačné kampane a podujatia, otvorené modlitebné stretnutia, dokonca  vydávate časopis Nahlas, ktorý je známy po celom Slovensku. Prezraď nám, ako sa toto všetko zrodilo? Aké boli začiatky, čo vás najviac podnecovalo a čo bolo prelomové na ceste vášho spoločenstva od začiatku až podnes?

Všetko to vzniklo z malej skupinky kresťanov, ktorí mali túžbu poznať Boha stále viac a nechceli si to nechať iba pre seba. Počiatky spoločenstva siahajú ešte do čias komunizmu, kedy sa ľudia stretávali tajne po bytoch. Po uvoľnení režimu sme sa dostali k službe v Dóme sv. Martina (pomáhali sme pri sv. omšiach). Presunuli sme naše stretnutia na faru pri Dóme a ľudia sa k nám postupne začali pridávať. Tak sme postupne začali verejne slúžiť, robiť rôzne semináre, víkendovky, kampane, projekty a pod. Tým, že sa k nám ľudia pridávali, prinášali tiež rôzne nápady, ako môžeme odovzdávať to, čo sme od Boha dostali. Nikdy to nestálo na jednom človeku (aj keď mnohí, ako napríklad Oto Németh, či Braňo Škripek výrazne posunuli Spoločenstvo dopredu). Základom, na ktorom to vždy všetko stálo, a stále stojí, je uctievanie Boha. Vznikli sme z túžby modliť sa, chváliť Boha a všetko, čo robíme (všetku službu, evanjelizáciu, formáciu…), túžime robiť ako uctievanie a prejav vďačnosti voči Bohu.

Ako vlastne vaše spoločenstvo funguje? Máte nejakú štruktúru, či systém fungovania? Kedy a ako sa stretávate a ako funguje vaša služba?

Naše spoločenstvo tvorí momentálne vyše 260 dospelých členov a viac ako 110 detí. Počty však pre nás nie sú až také kľúčové, hoci je to dôležité z hľadiska sily vplyvu na naše mesto a okolie. Dôležitejšie je však pre nás to, že ako spoločenstvo žijeme svoj duchovný život a rast prostredníctvom základných buniek – stretiek (v súčasnosti ich máme 28). Je to miesto bezpečia, prijatia, ale aj rastu a napredovania vo vzťahu s Bohom v každodennom kráčaní životom. Formáciu stretiek zabezpečujeme prostredníctvom formačných videí,  formačných seminárov, či kurzov. Raz za mesiac má pre nás vyučovanie aj náš formátor otec biskup Jozef Haľko. Raz mesačne tiež mávame Deň spoločenstva, kedy sa všetci spolu predovšetkým modlíme. Detičky majú svoj detský program a my ostatní máme tiež čas reportov a oznamov o tom, čo sa dialo, deje a bude diať, ako aj „len taký“ obyčajný čas na rozhovory.  Keďže sa nám spoločenstvo postupne preklápa do rodinného typu, je to pre nás veľmi vzácny čas, keď spolu s rodinkami môžeme byť medzi ostatnými členmi. Službu spoločenstvu smerom dovnútra (starostlivosť o členov) zabezpečuje pastiersky tím, ktorý tvoria zástupcovia rôznych skupín v spoločenstve (vedúci a mentori stretiek, noví členovia, služba mužom, služba ženám, služba rodinám a manželom, detská služba...). Službu smerom von zabezpečuje najmä naše Infocentrum – kancelária, kde na plný úväzok pracuje v súčasnosti 7 ľudí, ktorí sa venujú správe a administratíve, ako aj výjazdom a služobným aktivitám mimo Spoločenstva, ale aj dovnútra. Samozrejme veľa aktivít je poprepájaných navzájom a je niekedy náročné, vedieť sa v tom rýchlo zorientovať, no to nás ešte nikdy neodradilo. :) Veľa našich služobných aktivít však funguje najmä vďaka služobným tímom, ktoré tvoria ochotní a verní členovia – dobrovoľníci,  (Kurz základov kresťana, Streda, evanjelizácie, modlitby za ľudí...). 

Prezraď nám aká je vízia vášho spoločenstva ? Menila sa nejakým spôsobom od jeho začiatkov? Ako sa vám ju darí napĺňať?

Priznám sa, že naše Spoločenstvo sa vo viacerých ukazovateľoch dosť líši od nejakých presných charakteristík a postupov v múdrych knižkách :) Našou túžbou a aj víziou bolo vždy chváliť Boha, poznať a poslúchať Jeho hlas a odovzdávať to všade, kde môžeme. Dlho sme nemali nejako špeciálne zadefinovanú víziu. Pred pár rokmi nám však zarezonovala veta „veľké spoločenstvo s veľkou misiou“, čo je síce veľmi všeobecné pomenovanie vízie, no pri pohľade na naše spoločenstvo je to asi najvýstižnejšie. Chceme byť miestom, kde ľudia nájdu prijatie, domov a zázemie pre rozvoj, ale máme tiež túžbu šíriť evanjelium a chválu všade, kde je to len možné. Túžime po prebudení na Slovensku i v Európe. Keďže je naša vízia postavená dosť široko, aj jej napĺňanie a vyhodnocovanie je komplikovanejšie. Máme samozrejme aj konkrétnejšie ciele a zameranie na kratšie obdobia a najistejším ukazovateľom úspechu, je pre nás dobré ovocie v životoch ľudí, ktorým slúžime.

Keď sa dnes pozrieš na tvoje spoločenstvo, kde vidíš jeho najväčší potenciál, resp. čo je vašou najväčšou výzvou?

Najväčší potenciál je vždy v ľuďoch. Ak ľudia zažijú Božiu lásku a povolanie do služby, spoločne dokážeme neuveriteľné veci. V tom je však aj najväčšia výzva – pomôcť ľuďom spoznať a nasledovať Boha a pomôcť im nájsť ich miesto v Jeho pláne.

5. Máš nejaké obľúbené motto, ktorým sa riadiš ako manžel, otec, líder a priateľ? 

„...tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré...“  Rim 8, 28

6. Ty ako viceprezident ENC (European network of Communities) pre východnú Európu máš  bohaté skúsenosti a poznáš mnoho lídrov či vedúcich spoločenstiev.  Čo je podľa teba nevyhnutné, resp. kľúčové pre každého lídra? A na čo si líder musí dávať zvlášť pozor?

Najkľúčovejší je vždy osobný vzťah s Bohom. Jeho budovanie a rozvoj nikdy nekončí, bez ohľadu na vek, skúsenosti, či pozíciu. Akonáhle by si nejaký líder povedal, že už je „dosť duchovný“ a dokáže ísť aj sám, takmer určite sa blíži jeho koniec. Bojím sa tiež o lídrov, ktorí si nikdy nedajú poradiť.

7. V čom majú podľa teba dnešní mladí na Slovensku výhodu oproti minulosti, ak sa chcú duchovne formovať, rásť v spoločenstve vo vzťahu s Bohom?  

V prvom rade majú omnoho viac možností, kde čerpať. Dostupnosť formácie je oproti minulosti neporovnateľná. Ľudia môžu za oveľa kratší čas prejsť to, čo nám kedysi trvalo roky (semináre, víkendovky, školy, tréningy, tutorialy...). Avšak má to aj svoje negatíva – človek sa v tom množstve možností môže ľahko stratiť, a tiež to, že nie všetky „skratky“ sú tie najlepšie. Niektoré veci potrebujú čas, aby dozreli správnym spôsobom. Mladí dnes stoja pred inými výzvami, pred akými sme stáli my, a to je dobré, lebo oni potrebujú ísť ďalej ako my. Menia sa teda formy, spôsoby a možnosti rastu, ale podstata osobného vzťahu s Bohom ostáva stále rovnaká.

8. Pápeži Ján Pavol II., Benedikt XVI. i pápež František sa obzvlášť venovali téme spoločenstiev.  Poukazovali na ich dôležitosť, službu a význam v Cirkvi. Ako z tohto pohľadu ty vnímaš spoločenstvá na Slovensku?

Spoločenstvá na Slovensku vidím ako “pohyblivé” údy tela cirkvi. Práve skrze spoločenstvá dnes prebieha na Slovensku veľa skvelej evanjelizačnej, aj formačnej práce medzi ľuďmi, čo je práve to, o čo by malo ísť. Farnosti sú stabilným miestom domova a pastorácie. Avšak spoločenstvá sú skvelým nástrojom, ako sa dostať aj na miesta, kde farnosť nemá dosah. Čo vidím ako dôležitý rozmer, je žitie a služba spoločenstva priamo vo farnosti. Takisto je úplne skvelé, keď si spoločenstvá slúžia navzájom (alebo slúžia v iných farnostiach) a obohacujú jedni druhých, aby tak mohli spoločne rásť.

9. Vidíš nejaký rozdiel, keď porovnáš spoločenstvá a ich fungovanie v zahraničí a na Slovensku?

Je to dosť individuálne, nepoznám všetky hnutia a spoločenstvá v zahraničí. Možno v našich vlastných spoločenstvách, a aj na Slovensku, vidíme veľa nedostatkov alebo nefunkčností, no v zahraničí často vidieť ešte väčšie (často existenčné) problémy. Mal som tú česť navštíviť spoločenstvá vo viacerých krajinách a neviem celkom jednoznačne pomenovať, čo platí pre všetkých. Západné krajiny sú možno viac úspešnejšie v systematickosti a štruktúre fungovania, krajiny strednej a východnej Európy sú zas podľa mňa vášnivejšie v uctievaní. V každom spoločenstve, kde som bol, som však zažil živého Boha a tak mi to bolo veľkým svedectvom toho, že Boh neustáva vo svojej práci s nami a naše nedokonalosti a hriechy ho nemôžu zastaviť.

10. Ako vnímaš novú evanjelizáciu a jej prepojenie so spoločenstvami na Slovensku ?

Vidím tam nielen súvis, ale nevyhnutnosť. Myslím, že spoločenstvá sú skvelými nositeľmi novej evanjelizácie. Práve tým, že sú flexibilné a vedia reagovať podľa aktuálnych výziev, sú veľmi potrebné pre šírenie evanjelia. Vidím, že na Slovensku sa to deje a som tomu veľmi rád. Nedávno som moderoval pracovnú skupinu “nová evanjelizácia” na konferencii, ktorú organizovala KBS a musím s radosťou povedať, že nová evanjelizácia sa usídlila v srdci mnohých hnutí, reholí, kňazov aj spoločenstiev.

11. Podľa teba, akým najväčším výzvam čelia spoločenstvá na Slovensku dnes ?

Veľkou výzvou pre spoločenstvá je stále spolupráca a jednota, aj keď musím podotknúť, že v niektorých prípadoch to funguje veľmi dobre – prepájanie regiónov skrze spoločenstvá, spoločné projekty spoločenstiev, vzájomné pozvania spoločenstiev, partnerstvá.... Ďalšou výzvou, ktorá pred nami stojí, je podľa mňa aj práca s rodinami a deťmi. Spoločenské dianie sa v tejto oblasti vyostruje a ten tlak cítiť aj v kresťanských spoločenstvách. Výchova detí je kľúčová pre našu budúcnosť.

12. Ak by si sa mohol pozrieť na tvoje spoločenstvo o desať rokov, čo by si chcel vidieť?

Chcel by som vidieť, že ľudia z nášho (a nielen z nášho) spoločenstva s odvahou vstupujú do svojho povolania a zaujímajú kľúčové pozície v spoločnosti, čím budú môcť ovplyvňovať našu krajinu a Európu v duchu kresťanských hodnôt. Chcel by som vidieť ako naše spoločenstvo rastie nielen počtom, ale hlavne hĺbkou vzťahu s Bohom - že nezľahostajnie, ale bude stále horlivé, bude mať vlastnú veľkú budovu, ktorá bude prístupná aj pre iných…. že bude tiež spoločenstvom, kde budú neustále pribúdať prebudené rodiny. Tiež by som chcel vidieť, ako naše deti majú osobnú skúsenosť s Duchom Svätým a kráčajú pod jeho vedením a odovzdávajú to ďalej (svojím deťom). Túžim po tom, aby sme aj naďalej slúžili tam, kde Boh chce a tak ako On chce (s nadprirodzenou láskou i nadprirodzenou mocou).