« Späť

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo pri KU

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo pri KU

 

 

 

 

 

 

 

Gabriel, meno vášho spoločenstva v sebe zahŕňa aj Katolícku univerzitu. Ako vznikol tento názov a prečo práve Spol. pri KU?

V rokoch, keď sme sa postupne ako spoločenstvo začali stretávať na modlitbách sme nejako nad názvom nepremýšľali. Len sme chceli tráviť čas na spoločnej modlitbe a štúdiom Božieho slova. Názov sme dostali od vedenia školy. Pôvodne nás pomenovali: "Modlitbové spoločenstvo študentov a absolventov akademickej obce Katolíckej univerzity" :)))) To sa nám zdalo ako dosť čudný názov, tak sme si ho skrátili a ujalo sa to. Každý názov spoločenstva by mal niečo vyjadrovať a poukazovať na službu, obdarovanie... My sme spoločenstvo pri KU, lebo toto je priestor kde pôsobíme, so zameraním na študentov.

Dnes sa mnoho hovorí o spoločenstvách, o charaktere, vízii, službe v Cirkvi. Ako ty vidíš vaše spoločenstvo v napĺňaní svojho poslania? 

Víziou nášho spoločenstva nie je len evanjelizácia, formácia, učeníctvo, chvály pre študentov na pôde univerzity, ale pôsobíme aj mimo školy. Pracujeme vo farnostiach a pomáhame budovať spoločenstvá väčšinou ľuďom, ktorí skončia v RK a vrátia sa do svojich farností. Každý rok organizujeme celoslovenskú konferenciu, postupne na témy "apoštol, prorok, učiteľ, pastier, evanjelista" a chceme tak dopomôcť k formácii nových lídrov, ktorí budú jasne rozpoznaní, vyformovaní a pripravení pre prácu na budovanie Kristovho tela. Tiež sa snažíme o misijnú službu mimo Slovenska. Boli sme v Indii a Kazachstane a momentálne máme dvoch našich členov na misiách v Kazachstane. Stále sa však pýtame Otca, čo máme robiť a akým spôsobom, aby sme robili to, čo chce On a nie to čo chceme my. 

Vieme o tebe, že si takpovediac vyrástol v spoločenstve v tvojej domovine v Spišskej Belej a dnes slúžiš v spoločenstve v Ružomberku. Čo hlavné ťa naučil život v spoločenstve? Prečo je podľa teba dôležité, aby mladí ľudia patrili do nejakého spoločenstva?

Život v spoločenstve ma veľa naučil, napr. ako byť s ľuďmi, ako s nimi vychádzať, aká rôznosť je medzi nami... Ale azda najdôležitejšie, čo som sa v spoločenstve naučil, je kto som ja sám, kým som a aký som. Život v spoločenstve, ľudia v ňom odhaľujú a formujú môj charakter, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie a pravdivú službu v Cirkvi. Myslím si, že ak nežijeme v spoločenstve, len ťažko na nás môže niekto vplývať a hovoriť do nášho života. A samozrejme na živote v spoločenstve je nádherné bratstvo, pomoc, povzbudenie a istota, že som s rodinou, ktorá ma nenechá roztrhať vlkmi. 

Mládežníckych spoločenstiev na Slovensku dnes postupne pribúda, hoci „žatva je stále veľká a robotníkov málo.“ Akú úlohu zohráva vaše spoločenstvo pri budovaní, resp. formovaní iných spoločenstiev?

Tak ako som už vyššie spomínal, ako spoločenstvo pracujeme so študentmi tu na pôde univerzity, ktorí sa po ukončení štúdia vracajú domov do svojich farností a tam prinášajú aj do svojich spoločenstiev to, čo sa u nás naučili. Pomáhame nie len našim členom pri zakladaní formovaní spoločenstiev. 

Ako hodnotíš spoluprácu medzi spoločenstvami – je podľa teba dôležité, aby spoločenstvá medzi sebou spolupracovali, v čom vidíš prínos takejto spolupráce? 

Myslím, že spolupráca medzi spoločenstvami sa za posledné roky dosť zlepšila. Kým v minulosti sme sa každý zameriaval na svoju vlastnú službu, vlastný rast a vlastný úspech, dnes už vieme, že jedine spoluprácou naplníme spoločný cieľ, ktorý nám bol zverený Kristom. Je veľa obdarovaní, foriem, služieb, zameraní a pod., ale každé naše pôsobenie má v širšom kontexte rovnakú víziu a preto je spolupráca nevyhnutná. Musíme pochopiť, uveriť a hlavne zažiť, že sme jedno telo. Nemáme čas byť zameraní iba na seba a svoju službu.

Čo ťa vo vašom spoločenstve najviac povzbudzuje? A čo by si chcel, aby sa u vás zmenilo, príp. pohlo ďalej?

V našom spoločenstve ma povzbudzujú hlavne naše vzťahy. Je úžasné vedieť, že tu mám skutočnú rodinu. Ako spoločenstvo sme špecifickí tým, že sme každý z iného kúta Slovenska a v Ružomberku nemáme svojich rodičov a súrodencov, no práve preto sme si takí vzácni. Všetci sme sa rozhodli ostať tu práve kvôli spoločenstvu a jeho službe. Som nadšený, keď si uvedomím, že sa ľudia rozhodujú zanechať istoty svojich domovov a odsťahovať sa do mesta, kde nie je práca, výhody rodinného dedičstva, kde nie sú žiadni známi (úrady, zdravotníctvo, remeselníci) a kde v podstate nemajú žiadne výhody. Sme odkázaní jeden na druhého, a tak môžeme spoločne rásť v jednote a prejavovaní si lásky. Nikto z ľudí nás tu nepozval a ani neustanovil. Sme tu preto, lebo cítime, že nás tu volá Boh, a preto sme presvedčení, že sa aj postará. A čo by som chcel, aby sa zmenilo a pohlo ďalej? Momentálne len naše fungovanie v zmysle personálneho a materiálno-technického zabezpečenia.

Na záver otázka do budúcna – keby si mohol vidieť vaše spoločenstvo o desať rokov, čo by si chcel vidieť?

Chcel by som vidieť stále fungujúcu rodinu, ešte viac zakorenenú v Kristovi a vzájomnej láske. Chcel by som vidieť spoločenstvo, ktoré miluje Boha a ktoré bude ochotné pre neho urobiť čokoľvek. 

Viac