« Späť

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Efata

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Efata

 

 

 

 

 

 

 

 

Vladko, vedieš spoločenstvo Efata, ktoré je akýmsi spoločenstvom spoločenstiev, pôsobiacim v rámci troch dekanátoch Žilinskej diecézy. Prosím ťa, povedz nám zopár slov o vzniku vášho spoločenstva, vízii a jeho ceste až podnes. Koľko členov malo spoločenstvo na začiatku a koľko ich máte dnes?

Naše spoločenstvo vzniklo v roku 2011 spojením niekoľkých zborov, ktoré aktívne pôsobili vo svojich farnostiach. Hoci sme spievali, videli sme aj na základe príkladu iných spoločenstiev či chválových kapiel tej doby, že sa dá ísť niekam ďalej. Po tomto prvotnom impulze sme dlho hľadali spôsob, akým vieme fungovať, keďže sme boli zmiešaní z mnohých farností a dekanátov. Zo začiatku mal každý z nás mnoho rôznych aktivít, časom sme sa viacerí rozhodli budovať práve spoločenstvo a našli sa ďalší ľudia z farností, ktorí sa pridali u nám. Aj vďaka tomu sme sa rozrástli do niekoľkých dekanátov, v ktorých sú stretnutia. Centrum našej činnosti máme v Považskej Bystrici, kde sa všetci členovia stretávajú raz za mesiac na dni spoločenstva. Okrem toho máme rozličné služby v rôznych kútoch diecézy, ku ktorým sa snažíme pristupovať spoločne, ako by to bola služba práve každého jedného člena.

Naše stretávanie sa vždy sprevádza modlitba chvál, vďaka ktorej sme mnohí spoznali Boha osobne. Chvály sa modlíme pravidelne vo farnosti Považská Bystrica a Štiavnik, prípadne na iných miestach, kde nás zavolajú. Počet členov na začiatku je ťažké určiť – boli to skôr sympatizanti a spolu sa nás zvyklo stretnúť okolo 20 až 25. Dnes máme v členstve okolo 85 ľudí, ale reálne by som to videl tak na 60 až 70.

 

Na vašej stránke (www.smefata.sk) máte pomenované vaše úsilie a ciele. Zhrnul by som ich do: evanjelizácia, stretávanie sa, spolupráca, služba a modlitba. Prečo práve tieto oblasti, resp. ciele? Čo z nich pokladáš za najdôležitejšie?

Evanjelizácia a najmä nová evanjelizácia kvôli tomu, že sme boli do toho povolaní pápežom Jánom Pavlom II. a sami vidíme veľkú múdrosť jeho slov v praxi. Ak ľudí nezachytíme v mladom veku, často kráčajú životom zranení bez akéhokoľvek svetla a už sa ťažko otvoria. Vo veku, keď pristupujú k sviatosti birmovania, je ideálna šanca svedčiť im o tom, aký je Boh dobrý a že sviatosťou birmovania sa nemusí nič skončiť, práve naopak, môžu vstúpiť do spoločenstva a praktizovať vieru aktívne po celý svoj život. Tak nad tým premýšľame, a preto sa venujeme spomínaným aktivitám. Kľúčová je podľa mňa správna kombinácia duchovného rastu a služby, aby sme vždy čerpali a aj dávali. Takýmto spôsobom môže byť obohatená celá Cirkev.

 

Efata...ak sa nemýlim, znamená „otvor sa!“ Prečo takýto názov? Čo ním chcete vyjadriť?

V skratke otvorenosť tomu, čo koná Duch Svätý, jeho kreativite. Tento názov malo aj naše prvé stretnutie, po ktorom sme sa rozhodli ísť cestou spoločenstva. Priznám sa, že sme vtedy nevedeli „do čoho ideme“, aj dnes len málo tušíme, aká veľká je táto výzva na otvorenie sa Duchu Svätému. Samotné slovo je samozrejme inšpirované Sv. písmom, z evanjelia podľa Marka, kde v 7. kapitole Ježiš uzdravuje hluchonemého Aj my túžime, aby sme už neboli nemí a hluchí, a chceme zažívať tieto zázraky v našich životoch.

 

Pre každého lídra viesť a budovať spoločenstvo smerom k Bohu nie je vždy jednoduchou záležitosťou. Vyžaduje si to obrovskú zodpovednosť vzhľadom na ľudí, ktorí doň patria a takisto je to aj zodpovednosť pred cirkevnými autoritami. Čo ťa táto služba naučila a čím ťa obohacuje?

Urobil som v tom mnoho chýb a učím sa. Určite mi v raste a vedení spoločenstva výrazne pomohla spolupráca a sprevádzanie od ostatných, skúsenejších lídrov, ako aj formácia na líderskej animátorskej škole. Zodpovednosť si ale uvedomujem každý deň, cítim to na svojich ramenách ako niečo, čo mení môj život. Aj vďaka tomu som bol lepšie pripravený prijať zodpovednosť v práci či v rodine. Je to taká veľká škola života.

Ak ma niečo naučila, tak to, že to stojí za to a treba do toho dávať všetko. Ľudia sú nádherní a hoci sa to tak nemusí zdať a máme chuť sa vzdať, skutočne to stojí za tú námahu. Ba ešte mnohonásobne sa to všetko vráti v prospech všetkých.

 

Vnímaš vo vašom spoločenstve nejaký špecifický dar, možno charizmu, ktorá je pre vás typická?

Asi okrem vecí, ktoré Duch Svätý robí všade na Slovensku, máme niekoľko špecifík. Jedným z nich je povolanie k zjednocovaniu a spolupráci – veľmi si uvedomujeme, že spolu sme silnejší a viackrát sa stalo, že sme sa spojili rôzni ľudia dohromady, aby sme vytvorili jedno spoločenstvo.

V tomto vidím veľkú silu a požehnanie. Ale určite mám radosť z obdarovaných hudobníkov, ktorí u nás sú a vedú modlitbu chvál. Myslím si, že majú na tento spôsob modlitby, resp. štýl života, dar od Pána.

 

Na vašej stránke sa píše, že sa usilujete budovať jednotnú a otvorenú rodinu na hornom Považí. Ako sa vám v tom darí? Sústreďujete sa len na túto územnú oblasť alebo ju vaša služba presahuje?

Myslím si, že presahuje, keďže sa snažíme slúžiť v rámci celej diecézy ako súčasť Komisie pre mládež alebo dokonca po Česku a Slovensku v projekte Godzone, či v iných projektoch. Ale Horné Považie považujeme za svoj domov a snažíme sa v tomto regióne zmýšľať strategicky. Radi by sme videli tú jednotnú a otvorenú rodinu, no stále sme od toho veľmi vzdialení. Musíme sa toho ešte veľa naučiť. Kľúčové je, aby sme tú rodinu dokázali vytvárať u nás v spoločenstve a až potom to vynášať von. A ako si asi viete predstaviť, je to veľký boj.

 

A čo spolupráca? S kým spolupracujete a prečo je to pre vás dôležité?

Spolupráca je pre nás kľúčová. Spolu máme viac ako každý z nás samostatne. Prehlbuje to našu vieru a učí nás to vychádzať zo seba. Mnohí z nás boli alebo sú súčasťou eRka – hnutia kresťanských spoločenstiev detí, takže sme sa snažili v mnohom spolupracovať práve s eRkom, najmä na lokálnej úrovni. Ako veľké požehnanie vnímam Komisiu pre mládež Žilinskej diecézy, ktorej sme súčasťou a v rámci ktorej sme zjednotení s viacerými spoločenstvami v našom okolí. Okrem toho sa zapájame do projektu Godzone, WoW, spolupracujeme so ZMM a rôznych iných aktivít, ktoré považujeme za potrebné. Asi by toho bolo dosť veľa, pretože mnohí z našich členov sa snažia byť aktívni v Cirkvi. A sme súčasťou ZKSM, ale myslím si, že to je zjavné už z tohto rozhovoru :D Naše aktivity sú samozrejme robené v rámci rôznych farností, ale to by som ani nenazval spoluprácou, keďže farnosti, v ktorých žijeme, považujeme za svoj domov.

 

Čo považuješ za najväčší úspech vášho spoločenstva, resp. čo bolo pre teba najväčšou výzvou, ktorú sa ti (vám) podarilo naplniť?

Najväčším „úspechom“, resp. zázrakom sú pre mňa príbehy ľudí, ktorí prijali Ježiša Krista za svojho Pána a Spasiteľa.

Ale ak by som mal byť konkrétny, najväčšími výzvami, ktoré sme naplnili, bolo organizovanie diecéznych stretnutí mládeže – Kvetných víkendov, predtým Turíčnych víkendov a pomoc pri Godzone tour v Žiline a v Považskej Bystrici.

Boli to veľké podujatia, na ktoré by sme sami inak nemali kapacitu. Som rád, že môžeme byť ich súčasťou i dnes.

 

Čo môžu podľa teba mládežnícke spoločenstvá priniesť našej krajine, nášmu národu?

Prebudenie a všetko s tým spojené. Ten výraz nám ale asi nie je až tak blízky. Ja to chápem ako prinášanie Božieho kráľovstva, t.j. strhávanie neba na zem a umožnenie Bohu konať cez nás pomocou Ducha Svätého.

Ak sa tomu otvoríme my mladí, budujeme dobrý základ aj pre ďalšie generácie. Vidíme to prakticky v tom, že mnohé mládežnícke spoločenstvá sa stávajú rodinnými, príp. generačnými. To sa deje aj u nás.

Bol by som rád, ak by sme prispeli k tomuto dielu v jednote s cirkevnou hierarchiou, spoločenstvami a hnutiami, ktoré tu boli doteraz. O tom snívam.

Čo by si chcel vidieť, keby si sa mohol teraz pozrieť na vaše spoločenstvo o desať rokov?

Mnohé rozhodnutia, ktoré vykonávame, sa snažíme robiť s dlhodobým časovým horizontom, t.j. aby sme boli schopní robiť to, čo robíme, aj o desiatky rokov. Preto by som rád videl spoločenstvo fungovať – pomáhať farnostiam v práci s birmovancami aj naďalej, organizovať chválové a modlitebné stretnutia. Okrem toho by som bol rád, aby sa rozmohli aj rodinné stretká, aby manželské páry v spoločenstve mali svoje miesto, rovnako ako ich deti. A veľmi by som sa potešil dostatočným priestorom na stretávanie sa a čo najväčšej začlenenosti v rámci Katolíckej cirkvi.

Viac info o spoločenstve nájdete na www.smefata.sk

Viac