2.9.2010

V druhej polovici rýchlo ubiehajúcich prázdnin, konkrétne v dňoch od 9. do 15.augusta 2010, sme sa niekoľkí mladí zo spoločenstva Marana Tha, spolu s mladými z celého Slovenska a sestrami uršulínkami, zúčastnili na Letnej evanjelizačnej škole.

Pre niekoho samotný názov môže vzbudiť otázku, čo má Boh a škola spoločné s prázdninami. V duchu hesla, že sa učíme celý život, sme zozbierali posledné omrvinky odvahy a prihlásili sme sa. Prostredie, v ktorom sa to odohrávalo bolo neďaleko Kežmarku, v podtatranskej dedinke Mlynčeky. Všetko sa to konalo pod záštitou katolíckeho tímu Návrat Domov.

Program, kde si každý nájde to svoje

Program bol naozaj pestrý. Každý deň sme začali tým najdôležitejším. Zobudili sme sa. Lebo spiaca Božia armáda, žiadna armáda. A po tejto, pre niekoho najnáročnejšej, časti dňa nasledoval ruženec. Bol síce dobrovoľný, ale tešil sa hojnej účasti. Keďže nič sa nespraví samo, raňajky mala na starosti každé ráno iná skupinka, do ktorých sme sa rozdelili pri úvodnom zvítaní, vytiahnutím papierika z klobúčika. Po dobrom raňajkovom štarte sme sa ako myšky s Bibliou v ruke rozutekali do všetkých svetových strán na osobnú modlitbu. Všade nastalo ticho a počuť bolo len listovanie stránok Biblie. Pokračovali prednášky, chvály a opäť prednášky. Dvanásta hodina patrila svätej omši, v rámci ktorej bola opäť prednáška. Biele papiere sa minútou čo minútou menili na zapísané stránky. Všetkými očakávaný obed a voľno nám bolo dopriate tesne po skončení omše. Večer čo večer sa niesol v duchu tvorivých dielní, kde sme mali možnosť porásť, nielen vo svojich záľubách, ale aj rozšíriť hranice chvál Bohu. Aby sme boli na druhý deň čerství, rozliezli sme sa do postelí, spočítali ovečky a zaspali sme.

Iná vlnová dĺžka

Čas prednášok preveril naše sedacie svaly. Kto si myslí, že to bolo ako v škole, dobre si myslí, ale nie v hocijakej. V škole, kde chutí počúvať, zapisovať každé slovo a nadobúdať odvahu šíriť to ďalej. Samozrejme museli sme prelúskať aj ťažšie oriešky, ako napr. encykliky a iné zlepšováky takého evanjelizátora. Hlavnými prednášajúcimi boli páter Tom Forrest z USA a Noel Chircop z Malty. Ich zápal pre ohlasovanie bol svedectvom sám o sebe. Ich oči, uši, ruky, nohy žijú pre Krista. Dokonca spôsob myslenia je naladený na inú vlnovú dĺžku. Majú v tom veľkú výhodu. Ich signál je vždy v plnej prevádzke a bez strachu, že príjemca má obsadené. Možno aj preto bola táto škola iná ako ostatné.              

S Bohom do ulíc

Aby sme neostali len pri slovách, celé osadenstvo bolo vyslané do terénu. Pre niektorých nový a netradičný spôsob evanjelizácie bola evanjelizácia na ulici.

Piatok poobede sme zavítali do Spišskej Belej a pre mnohých sme boli poriadnym prekvapením. Areál okolo kostola sa od štvrtej hodiny miestneho času stal na pár hodín centrom pozornosti. Osobné svedectvá, veselé piesne, radosť z Krista, pantomíma, tanec, farebnosť... To všetko a oveľa viac sme sa snažili odovzdať ľuďom okolo nás. Hŕstka odvážlivcov behala po celom meste, keďže súčasťou programu bolo pozývať Belančanov na modlitebné stretnutie, Deň zvelebenia, naplánované na nasledujúci deň v miestnej kinosále. Iný zas pobehovali vo farebných krabiciach a s veselými vlajkami v rukách.

Tak poďme chváliť

Nasledujúci sobotný deň boli už všetci netrpezliví a plní očakávaní. Večerné modlitbové stretnutie bolo za dverami a každým pohybom hodinových ručičiek sa približovalo. Začalo to chválami a prednáškou, ktorú prednášal Noel. Pomedzi to nechýbali zaujímavé klipy, niektoré aj s vtipným a humorným ladením. Veď aj Boh sa rád zasmeje. Po krátkej prestávke sme boli nabiť baterky na svätej omši v kostole vzdialenom zopár krokov. Záverečný program bol opäť v kinosále, kde sme pokračovali modlitbami za všetkých, ktorí prekonali samých seba a prišli. Účastníci evanjelizačnej školy mali možnosť slúžiť modlitbou príhovoru. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ľudia odchádzali obohatení, posilnení a s novým zápalom v srdci. Boh konal aj počas tohto času a mnohé ľady sa prelomili.

Pár omrviniek od autora

Na záver by som zhrnula, ako som ja vnímala celý týždeň. Táto evanjelizačná škola ma veľmi obohatila. Chcela som sa naučiť ako evanjelizovať ľudí, prinášať im Krista, pritom ja sama som potrebovala počuť o tejto radostnej zvesti a byť nanovo zevanjelizovaná. Počas tohto týždňa vďačím Bohu za veľa. Rodinná atmosféra, radosť, nákazlivý úsmev či nové priateľstvá. Verím, že práve tieto priateľstvá ostanú a v Božej pavučine vzťahov na ne ešte natrafím. Naučila som sa ako chváliť Boha celým telom, aj keď niekedy je to nepochopené bláznovstvo. Ale byť bláznom pre Krista sa oplatí, a to dvojnásobne v tejto instantnej a uponáhľanej dobe, kde ľudia sú smädní a hladní po Bohu. Potrebujeme byť soľou a korením pre tento svet. Čím budeme slanší, tým bude svet smädnejší...

Autorka reportáže: Zuzana Ovčariková