19.8.2010

Keby sa ma niekto spýtal, ako by som opísala dobrovoľníctvo na tohtoročnom Campfeste, prvá odpoveď by bola – chutilo.

Čerstvo vylisovaná 100% pomarančová šťava s dužinou od toho najlepšieho Pestovateľa ovocia. Osviežujúca, obohacujúca, dodávajúca energiu, preniknutá svetlom, na ktorú sa vám už  zbiehajú slinky. Počujete jej žblnkot, keď ju vlievajú do pohára a každá vaša vysmädnutá bunka sa ňou túži občerstviť. Takto podobne som ja očakávala, kedy nadíde čas a ja sa ocitnem v tíme dobrovoľníkov na Ranči v Kráľovej Lehote.

Píše sa dátum 30. júla 2010

Výprava z nášho domu sa začína. Posledné teplé veci sa pokúšam napchať do preplnenej tašky. Zbaliť sa na 11 dní nie je vôbec ľahké.  Mamina sa s nami lúči, napiekla nám aj obľúbené pagáče :). Cestou k autu sa dozvedám, že priateľka môjho brata očakáva darček od Boha, ktorým majú byť teplé noci. To som teda zvedavá.

- fakty: dobrovoľníci na Campfeste začínajú už o týždeň skôr Danielovou generáciou, preto pre nich trvá CF 11 dní. Tento rok sa začínalo 30.6. a končilo 9.8.2010. Danielova Generácia trvá 3 dni, počas víkendu, ktoré sú voľnejšie ako cez týždeň.

Na ceste...

Pokazilo sa nám auto. Stojíme po 20 kilometroch. Hups! Večer, na Danielovej Generácii, máme hrať chvály . Ak to nenaskočí, nestihneme to. Posádka auta sa začína modliť. Na kolenách, na asfalte žehnáme autu, otvárame Sväté Písmo - učeníci poslúchli Ježiša a hodili siete na druhú stranu...Hmmm, oki skúsime ho naštartovať nejako inak...“z druhej strany“. Motor sa naštartoval. Vďaka Bože! Stihli sme to.

Očarujúci...ranč, Danielova Generácia (D.G.)

Sme na mieste. Pomaly ale isto sa všetci zbiehame. Dobrovoľníci tak povediac z celého sveta. Účasť je naozaj pestrá. Sú tu mladí z Poľska, Česka, Ukrajiny i Severného Írska. Prekladatelia pracujú na plné obrátky. Dvesto, zväčša mladých ale i starších ľudí rôznych denominácii, sa stretlo pre jednu vec.  Pripraviť svojou prácou a modlitbami pôdu pre Kráľa. Prvý večer sa každý môže zaradiť do jedného tímu, ktorý má svojho vedúceho. Tímy sú napr.  SBS, stráženie stanového mestečka, kreatívny tím, WC tím, hangár, kaviareň, registrácia ...a mnohé iné.

Počas D. G. je program orientovaný viac na nás, dobrovoľníkov, aby sme mohli načerpať dosť síl a povzbudenia, kým to celé prepukne.  Denný harmonogram: raňajky, spoločné modlitby, chvály, prednáška, skupinky (stretnutie v jednotlivých tímoch, zoznámenie sa, rozhovory...)obed, práca, večera,  chvály, slovo, zábavný program.  Funny program stál naozaj zato. Každý večer sa prezentovala iná národnosť, vrcholom bola talentshow.  Uplakaní od smiechu sme sa skoro váľali pod stoličkami. Bolo to famózne. Od zábavných piesní, tanca, scénok, cez skladanie z papiera až k vážnej poézii.  Boh nás skutočne obdaroval mnohými talentami. Veľká vďaka Mu za to.

Lopata, rýľ, motyka...

Naozaj z nás kvapkal pot, Práca bola hustá. Stále bolo čo robiť. Niektoré tímy vyrazili do okolitých dedín, napr. do Hybe, Važca, Kráľovej Lehoty. Pomáhať ľuďom, zametať ulice, kopať kanále, natierať ploty... Začiatok festivalu sa blížil, prestávky sa zmenšovali, práce pribúdalo, ale nadšenie neustupovalo. Nasadenie do služby bolo neuveriteľné. Stavali sme stany, upratovali areál, začali sa prvé nočné  strážiace šichty...

Už je to tu!

V štvrtok 5.8.. Prví účinkujúci, prví návštevníci, prvé stany, prvé objednávky v kaviarni, prvé zvedavé tváre, prvé rady na wc-ka...Pre týchto ľudí to bol prvý deň. Pre nás dobrovoľníkov už šiesty. 2 hodiny služby a 6 hodín voľna. Zapíname náhradné zdroje, D-čko a letíme ďalej. Vieme pre Koho to robíme, Koho tým chceme osláviť. Niektorí z nás oslavujú Boha aj na stage-i. Mohli sme sa totiž zapojiť do spievania tohtoročnej hymny Campfestu a chváliť  majestátneho Boha spolu s  ostatnými organizátormi CF.  A Boh sa teda riadne oslávil.  Nielen počasím, tie noci boli naozaj teplé!!! Ale hlavne tým, čo spôsoboval medzi nami. Lásku. Jednotu. Oddanosť. Nie vždy sa nám chcelo ráno o piatej  vstať a ísť napr. čistiť modrasté voňavé TOi-TOi-e, ale Boh nám silu dal. Jeho Svätý úžasný Duch, ktorý prináša radosť, pokoj, nádej...tam bol, dýchali sme s ním jeden Dych. Cítili sme Ho.

foto: Peter Venglarčík (ZKSM)

Aj keď som ako dobrovoľníčka nemohla byť  na celom programe, nikdy by som nemenila. Tvár mi žiarila, srdce mi bilo, únava bola prehliadnuteľná popri tom , čo robil Boh so mnou. Pri čistení WC sa mi prihováral, tíšil ma svojou láskou, premieňal mi srdce, učil ma poslušnosti, vytrvalosti, uzdravoval rany, pomáhal nerobiť kompromisy a poriadne to WC-ko umyť :). Učil ma, čo to znamená uctievanie za hranicami všednosti. Pre mňa to v tej chvíli znamenalo Savo, gumené rukavice, handra a pripravené srdce. Spoznala som tiež neskutočne skvelých ľudí, z rôznych kútov sveta.  A tiež  mi   prvý krát na Campfeste nebola v stane zima! Zázrak!

A viete čo? 9.8.2010, keď som sa pozerala na zbalenú hordu  vecí,  som vedela, že môžem povedať:“ Ďakujem Bože, naozaj mi veľmi CHUTILO.“

Autorka reportáže: Zuzka Launerová