18.1.2010

Púte radosti, zrelosti a rodín, víkendovky - Božia služobnica Anka Kolesárová - Vysoká nad Uhom.

V prelomovom čase, kedy si Starý rok podával ruku s Novým, a my sme sa vydávali v ústrety novému životu, my sami sme sa rozhodovali o tom, ako prežijeme posledné dni roka. Mali byť jedinečné, neopakovateľné a nezabudnuteľné. Silvester bol v réžii nás mladých, ktorí sme spoznali Anku Kolesárovú ako priateľku a spoločníčku na ceste dospievania a dozrievania v láske. Ako každý rok, bol bez alkoholu a bol perfektný.

"Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal..."
V týchto slovách sa nieslo celých päť dni nášho „Silvestra“. Hoci sme teraz boli v zmenenom prostredí, a to na Gymnáziu sv. Moniky v Prešove, nič nám nebránilo naplno ho prežívať. Prvé zvítania, objatia a ešte sem tam priania šťastných a veselých. Žiarivé oči, úsmevy, neopísateľná radosť v srdciach mladých. „Nezanedbávaj dar...“ aj to podnietilo mladých, aby sa rozhodli, čím chcú prispieť počas týchto dní ostatným. Či hudobno-speváckymi výkonmi na sv. omšiach a modlitbách, pri vydávaní stravy a postarať sa, aby nik nebol hladný, v službe pri upratovaní, či v iných službách... Niektorí svoj dar videli v talente, ktorí ukázali počas zábavného silvestrovského večera, iní prípravou orieškov pre každého účastníka s novoročnou myšlienkou. Mladí sa nebáli ani výzvy v chladnom počasí koledovať a potešovať ľudí vo Vysokej nad Uhom, či tvorbou milých darčekov pre domácich. Kto som? Aké mám dary? Viem ich nájsť? Čo chcem s tým ďalej robiť? Mnoho otázok, na ktoré si mladí odpovedali pri spoločných zdieľaniach v skupinkách. Priznať si, že naozaj som milované Božie dieťa, objaviť cestu, po ktorej chcem kráčať. Jednou z našich ciest bola aj večerná sv. omša v Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove. A potom, aké by to bolo mať akciu v pozadí ktorej je Anka a nenavštíviť našu milovanú Anku vo Vysokej nad Uhom? A tak posilnení radosťou s nadšením sme nasadli do piatich autobusov a vydali sa za našou Ankou Kolesárovou. Prišli sme ju pozdraviť, poďakovať jej, poprosiť ju... Na tejto ceste sme sa zastavili aj v Košiciach, kde nám na súkromnej audiencii v Dome svätej Alžbety požehnal náš arcipastier, Mons. Alojz Tkáč, ktorému sme veselo zavinšovali a zaspievali koledy.

Príbeh Anky Kolesárovej zbližuje ľudí viac ako len priateľstvom a stretávaním sa. Vytvára medzi nami neskutočne krásne vzťahy plné lásky, jedni v druhých nachádzame bratov a sestry, dokážeme si pomáhať a posúvať sa spoločne ďalej. Sme si navzájom oporou, ktorej nás učí Láska.

Neúnavne sme celé dni pracovali, aby starý rok odišiel dôstojne. A ako sme začali Nový rok? Večernou moderovanou adoráciou. V spojení s Kristom, ktorý nám požehnával, v spojení s Tým, ktorý je všade a vo všetkom, ktorý je Cestou, Pravdou a životom.  A potom už len tanec, spev, celonočná zábava, rozhovory s priateľmi, či tichá adorácia pred Sviatosťou v kaplnke. Každý z 360 účastníkov, ako uznal za vhodné a ako potreboval, tak strávil prvé hodiny nového dňa, nového roka, začiatku nových ciest s Ankou.

Nikomu sa nechcelo odísť, miestami ligotavé oči od slz, či optimistické pohľady, že snáď o mesiac sme opäť spolu.

Mary