« Späť

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Nemecký Anem

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Nemecký Anem

 

 

 

 

 

 

 

 

Mária, tvoje spoločenstvo s názvom Nemecký Anem má za sebou 15 rokov, čo je na spoločenstvo dosť dlhá doba. Máte za sebou bohaté skúsenosti v práci s mládežou, ktorá má u vás isté špecifikum. Ako vyjadruje aj názov spoločenstva, jeho cieľ je nejakým spôsobom spojený s Nemeckým jazykom. Mohla by si nám teda viac povedať o „Aneme“ s nemeckým prívlastkom?

Spoločenstvo Nemecký Anem vzniklo v roku 2001 ako jedno zo spoločenstiev, patriacich pod Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže, no už pred tým fungovala modlitebná skupinka tvorená mladými, ktorí sa stali jadrom Nemeckého Anemu. Spoločenstvo Nemecký Anem združuje mladých veriacich (z rôznych kútov Slovenska) s túžbou a chuťou zlepšiť sa v nemčine počas letných prázdnin ako aj počas školského roka. Keďže v čase vzniku Nemeckého Anemu prišla aj anglická iniciatíva, dospelo sa k názvu „Anem“, teda k skratke združujúcej pojem ANglický a nEMecký v jednom. Napriek čiastočne jednotnému názvu sú to dve samostatne fungujúce spoločenstvá.

Za svoju históriu si Anem spomína na účastníkov a neskôr aj dobrovoľníkov z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, či Ukrajiny. Súčasťou programu sú okrem spomínanej nemčiny aj rôzne športové či spoločenské aktivity, medzi ktoré patria aj celodenné výlety a pútavé workshopy.

Poslanie Nemeckého Anemu je späté s neformálnou výučbou nemeckého jazyka. V rámci tejto výučby sa nám podarilo ponúknuť príležitosť na odpornú pedagogickú prax v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Okrem toho počas pobytov a pravidelných stretnutí poukazujeme mladým na hodnoty, a to aj z oblasti tolerancie a prijatia handicapovaných, ktorých sa tiež snažíme integrovať do nášho programu.

 

Tvoje spoločenstvo sa okrem budovania vzťahov a formovania venuje teda aj vzdelávaniu členov, myslím teraz na nemčinu. Pokiaľ viem, usilujete sa o nové kreatívne spôsoby vyučovania tohto jazyka. Čo všetko je za tým a aké sú výsledky takéhoto vzdelávania, resp. čo považuješ za váš najväčší doterajší úspech? 

Nemecký jazyk je vyučovaný neformálnym spôsobom. Znamená to, že účastníci pobytu („žiaci“) sú delení do malých skupiniek, ktoré umožňuje individuálny prístup lektora. Výučba je realizovaná formou hry a rôznych cvičení s dôrazom na konverzáciu a slovnú zásobu a nie na gramatiku, ako je to pri výučbe na školách. V priebehu rokov už máme niektoré techniky výučby overené, iné naopak vylepšujeme, modifikujeme a obmieňame tak, aby sa účastníci naučili čo najviac. V poslednom ročníku Nemeckého Anemu sme dokonca mali prihlásenými účastníkmi medzi aj deti a mládež, ktorá sa nemecký jazyk ešte nikdy predtým neučila, čo považujem za veľký obrat v myslení rodičov, ktorí sú ochotní a schopní podporovať aj tie aktivity svojich detí, ktoré prekračujú požadovaný učebný rámec.

 

Niekedy sa hovorí, že niektorí ľudia majú väčšie vlohy na štúdium jazykov, resp. majú cudzojazyčných predkov, a tak im učiť sa cudzí jazyk nerobí veľké problémy. Je to naozaj tak? Ako je možné pomôcť tým, ktorí takéto „výhody“ nemajú?

Aj medzi dospelými sú ľudia, ktorí majú schopnosť rýchlo sa učiť, ale aj tí, ktorí sa trápia s učením každý deň, vidia iba minimálne pokroky. Pri našej vekovej kategórii sa rozdiely dajú zmenšiť vhodnou motiváciou a formou učenia. Niektoré deti sú „neposednejšie“ a potrebujú sa pri učení hýbať, iné potrebujú vizualizácie, iné si potrebujú písať. Preto sa snažíme robiť kompromisy a zaujať ich zaujímavejšou a pútavejšou formou. Z dlhodobého hľadiska je to vśak jednoznačne o vytrvalosti a pravidelnosti učenia sa.

 

Majú mladí záujem o nemčinu aj dnes, keď sa v mnohých smeroch zvlášť preferuje angličtina, ktorá je v porovnaní s nemčinou jednoduchšia a možno aj trocha „estetickejšia?“:)

Streli sme sa s naozaj rôznymi prístupmi detí aj rodičov. Mali sme účastníkov, ktorí sa nemčinu učili v škole, no vôbec sa im v nej nedarilo a na tábor išli takpovediac z „donútenia“ rodičov. Mali sme účastníkov, ktorí mali vlastnú motiváciu a záľubu v učení sa nemčiny. Na základe našich skúseností sa však nedá objektívne povedať, či záujem rastie alebo klesá, pretože na množstvo prihlásených detí vplývajú aj rôzne iné faktory, ktoré účasť ovplyvňujú aj pozitívne aj negatívne (účasť kamarátov, dobré referencie, cena a termín pobytu). Viacero rodičov sa ma však pýtalo aj na anglickú alternatívu Anemu – takže určite je na trhu priestor aj pre tento typ projektu ;)

 

Vaše spoločenstvo pracuje s mladými pomerne dlhú dobu. Čo je podľa teba na práci s mladými najkrajšie a čo je zasa náročnejšie?

Nie je práca s mládežou ako práca s mládežou. Osobne si myslím, že sme tak trochu atypickí pracovníci s mládežou, lebo s ňou pracujeme viac-menej krátkodobo: po pol až trištvrte ročnej príprave na Nemecký Anem nastane čas jeho realizácie a v podstate do dvoch týždňov máme spätnú väzbu. Netvrdím tým, že spätná väzba je vždy pozitívna, no negatívna spätná väzba ma núti robiť veci lepšie ako doposiaľ – je mi takou vlastnou výzvou a métou, ktorú chcem prekonať, aj keď viem, že je nereálne mať iba pozitívnu spätnú väzbu. Počas týždňa pobytu do toho dávate všetko; prekonávate svoje možnosti, no stačí jediný milý úsmev, jediné dobré ráno a minimálnu angažovanosť účastníkov a ja viem, že má zmysel to, čo s tímom robíme.

 

Vaše stretnutia či tábory charakterizujú tri oblasti: Nemčina, športové aktivity, duchovný rast. Prichádzajú na vaše stretnutia alebo letné tábory mladí, ktorí sú nepraktizujúci alebo nepokrstení? Aké sú ich reakcie na duchovný rozmer Anemu?

Vzhľadom na to, že tábor je v prevažnej miere propagovaný cez farnosti, známosti a cirkevné školy, prihlásení účastníci sú tolerantní k duchovnému programu. Niekoľko rokov sa tábora zúčastňovali gréckokatolíci, mali sme aj zopár evanjelikov a aj nepraktizujúcich. Čo sa týka nepraktizujúcich účastníkov, samozrejme sme rešpektovali ich neúčasť na sv. omšiach, no stávalo sa, že v priebehu týždňa sa stále viac a viac zapájali aj do duchovného programu a boli aktérmi pri spievaní a hraní náboženských piesní.

 

Priblížiť sa a pochopiť dnešných mladých nie je vždy jednoduché. Viem z vlastnej skúsenosti, že je to často veľmi náročné aj pre mnohých učiteľov, vďaka čomu u nich práve vychovávateľský rozmer zlyháva. Ako je podľa teba možné osloviť mladých a viesť ich k plnohodnotnému životu?

Odpoveď na túto otázku je naozaj náročná. No moje pozorovania a zistenia zatiaľ predbežne vedú k akejsi vnútornej motivácii a presvedčeniu vyučujúceho, vychovávateľa či animátora. Deti hneď vedia vycítiť neistotu človeka a podvedome robia to, čo odpozorovali od iných ľudí. Preto si myslím, že treba mať v sebe jednoznačne zakorenené hodnoty a hranice, ktoré tvoria rešpekt. Zároveň však treba mať na pamäti krehkú rovnováhu tejto „moci“, ktorá nám bola daná a brať to s pokorou, ale aj istotou. Neviem, či je moja odpoveď dostatočne jednoznačná a zrozumiteľná, no naozaj nemám vzdelanie a ani skúsenosti na to, aby som vedela konkrétnejšie a praktickejšie odpovedať.

 

Čo tebe osobne dáva práca s mladými? Odkiaľ čerpáš motiváciu a inšpirácie pre túto dobrovoľnícku prácu?

Participácia na Nemeckom Aneme ma stále učí novým veciam či už po pedagogickej, organizačnej, logistickej alebo administratívnej stránke. Navyše sa učím dôverovať Bohu a pracovať s ľuďmi, a neprestáva ma fascinovať spôsob, ktorým je Nemecký Anem budovaný. Čo sa týka inšpirácie, tak tam je to rôznorodejšie. Snažíme sa pracovať ako tím, to znamená, že mnohé nápady a motivácia sú spontánne a na ich základe potom hľadáme konkrétne riešenia. Niekedy využívame už časom osvedčené materiály a praktiky.

 

Ako by si chcela, aby vyzeral Anem i vaše spoločenstvo o desať rokov?

Chcela by som, aby sa tábor naozaj zdokonaľoval a poskytoval mladým to, čo od jazykového tábora očakávajú. Aby som mala istotu, že to, čo robíme napĺňa očakávania jednak detí a jednak rodičov. Chcela by som, aby bol pojem Nemecký Anem niečo, čo sa jeho účastníkom, no najmä organizátorom spája s dobrým kolektívom zohraných ľudí, ktorí robia všetko preto, aby naplnili spoločnú víziu. Aby bolo spoločenstvo živé a malo ľudí, ktorí sú ochotní toto spoločenstvo viesť ďalej.

Viac sa o Aneme dočítate na stránke www.nemeckyanem.net

Komentáre