Ako už z názvu vyplýva, v tejto časti Newslettra budete mať možnosť dozvedieť sa viac o rôznych zaujímavých ľuďoch v ZKSM. Na mušku sme si tentokrát zobrali vedúceho jedného z najmladších oblastných centier v ZKSM, Tomáša Čiča. Milovník poľovníctva, bicyklovania a lyžovania, študent právnickej a bohosloveckej fakulty dvoch univerzít, občas prehnane aktívny, inokedy vyhľadávajúci samotu. Tomáš sa pri našom „mailovom“ rozhovore nebál načrieť aj do svojho súkromia. Okrem toho nám prezradil niečo o spoločnestve, do ktorého patrí a o tom, aký význam má podľa neho v živote mladého človeka.

Tomáš, si vedúcim jedného z najnovších oblastných centier v ZKSM. Čo vás viedlo k založeniu OC? Môžeš nám ho stručne predstaviť?

OC Nová Dubnica je predovšetkým spoločenstvo Eliáš, ktoré vzniklo v roku 2000, keď sa niekoľko mladých ľudí začalo stretávať, tráviť spoločne čas na modlitbách a začali spoločne vytvárať vzťahy, ktoré sa upevňovali. Vzniklo spoločenstvo ktoré sa rozrastá o nové tváre dodnes, medzičasom samozrejme niekoľko ľudí spoločenstvo aj opustilo. O činnosti ZKSM sme sa dozvedeli prostredníctvom OC Trenčín – Juh, kde sme jeden rok fungovali ako jedno zo spoločenstiev. Nabrali sme v tomto priestore skúsenosti a informácie o činnosti ZKSM. Po roku sme, kvôli odľahčeniu administratívnej vyťaženosti OC Trenčín – Juh, vznikli v januári 2009 ako samostatné oblastné centrum. OC tvoria tri spoločenstvá (Fellowship Eliáš, Leadership a Worship) ktoré sú vo veľmi blízkom kontakte a spolupráci.

Vaše  spoločenstvo... Aké aktivity vyvíja? Čím je špecifické?

Spoločenstvo tvoria mladí ľudia od 17 do 30 rokov, ktorí sa pravidelne stretávajú na formačných stretnutiach raz za mesiac. Medzi podujatia ktoré organizuje OC Nová Dubnica patria napríklad ,,Letné večery“, ktoré organizujeme na verejných priestoroch a počas ktorých sa snažíme vyplniť prázdninový čas mladým ľuďom v našom okolí a tým prispieť aj k ich vzájomnej spolupráci, začleneniu sa. Prostriedky, ktoré využívame na zaujatie ich pozornosti, sú najmä netradičné druhy športu, projekcia filmu, tvorivá dielňa a samozrejme občerstvenie. Medzi ďalšie formy činnosti spoločenstva patrí organizovanie ,,Otvorených modlitebných stretnutí“, kde sa snažíme sprostredkovať verejnosti duchovný, kultúrny a aj hudobný rozmer života. Podujatia sa konajú raz za mesiac v priestoroch Saleziánskeho strediska v Novej Dubnici. Pri organizovaní týchto a ďalších podujatí využívame hlavne dobrovoľníctvo a snažíme sa aj o spoluprácu s mestom Nová Dubnica...

K prostriedkom, ktorými túžime zmeniť tvár spoločnosti k lepšiemu, patrí aj modlitba.       Stretávame sa na modlitbe chvál, o ktorej katechizmus hovorí: „Chvála je forma modlitby, ktorá najbezprostrednejšie uznáva, že Boh je Boh. Ospevuje Ho pre Neho samého, oslavuje Ho preto, že ON JE, ešte viac než za to, čo koná. Prostredníctvom chvály sa Duch Svätý spája s naším duchom, aby dosviedčal, že sme Božie deti.“ Naša modlitba je slobodná, spontánna, sprevádzaná piesňami chvál, pretože veríme, že Bohu sme milí takí, akí sme. Veríme, že Ho môžeme uctievať a tešiť práve svojou spontánnosťou a úprimnosťou. Súčasťou stretnutí bývajú aj svedectvá, vyučovanie vo forme zdieľania o Božom slove, povzbudenia, ale aj rôzne prezentácie zo života spoločenstva, jeho spoločných aktivít. Spoločenstvo tiež organizuje modlitby 24/1 (reťazová modlitba nepretržite trvajúca 24 hodín na konkrétnom mieste), príležitostne sa stretávame na spoločnej adorácii, usilujeme sa o osobný apoštolát a taktiež sa podľa možností a potrieb zúčastňujeme na službe a živote farnosti.

Svoj život staviame na 4 pilieroch - na osobnej modlitbe, Božom slove, sviatostiach a na spoločenstve. Veríme, že ak ktorýkoľvek z týchto pilierov nerozvíjame, náš život bude kolísať.

Aktuálne termíny našich aktivít nájdete na stránke www.elijah.sk.

Ako sám vravíš, vašou túžbou je venovať sa nie len veriacim, ale aj  „nedeľným kresťanom“ či úplne neveriacim. Prezraď nám, akými spôsobmi si vytvárate cesty k týmto mladým ľuďom.

Túžime sa priblížiť k týmto ľudom z nášho okolia nenútene, vzájomne sa spoznať a takto im ponúknuť život spoločenstva. Jedným zo spôsobov ako sa snažíme túto teóriu preniesť do praxe sú už spomínané ,,Letné večery“. Je to verejné premietanie filmu spojené s vedľajšími aktivitami, ako kofola, popcorn, ktorý sme účastníkom ponúkli zdarma, či predstavenie netradičných športov, ako slackline, ,,správne čistenie zubov“ či detský kútik. Počas týchto podujatí sme spoznali týchto mladých ľudí a priblížili sme sa im. Takúto komunikáciu vidíme ako veľmi dôležitú.

Ďalším spôsobom je osobné pozývanie ľudí na otvorené modlitebné stretnutia, či už priamym oslovením ľudí na ulici ,,face to face“ J pred podujatím, pozvaním svojich známych osobne, alebo využitím facebooku.

Nová Dubnica je pomerne malé mesto. Ako vnímaš mladých ľudí u vás? Vidíš rozdiel medzi veľkomestom a menšími mestami? (drogy, návštevy krčiem, záujem mladých ľudí o ponúkané aktivity a pod.)

Môj názor je, že neexistuje rozdiel...maximálne v tom že na vyplnenie voľnočasových aktivít musia cestovať mladí ľudia napr. do Trenčína a okrem toho je tu početná skupina vysokoškolákov, ktorí počas týždňa fungujú v mestách svojich škôl. Všade mladí ľudia hľadajú a majú smäd po živote, po Bohu. Mestá sú plné výkrikov mladých, ktorí volajú po láske, pochopení, prijatí. Cítime, že sme mnoho prijali a prichádza čas dávať. „Kto mnoho dostal, od toho sa aj mnoho očakáva, a komu mnoho zverili, od toho sa bude aj mnoho požadovať.“ (Lk 12, 48). Takže vnímam mladého človeka v Novej Dubnici ako hľadajúceho pravé a trváce hodnoty. Preto je aj našou zodpovednosťou vytvoriť podmienky, aby našiel aj vo svojom okolí to, po čom volá jeho srdce. Lebo ak ich nemá stáva sa, že mladého človeka pohltí alkohol, drogy, nezdravé vzťahy... Jedným zo spôsobov, akým bojujeme za naše mesto, rodiny, za mladých, je modlitba.

V čom vidíš význam spoločenstva v živote veriaceho mladého človeka?

Ak mám povedať, čo je spoločensvo pre mňa, tak je to priestor kde viem, že som prijatý taký aký som, kde nachádzam priestor pre svoj rast a môžem prispieť do budovania spoločenstva svojou trochou. Miesto, kde mi povedia ak niečo nerobím správne, kde môžem nájsť povzbudenie, odpustia mi ak niečo pokašlem. Som medzi ľuďmi, pre ktorých je Boh na prvom mieste v živote, tak ako pre mňa a vďaka jeho milosti môžeme budovať Jeho Kráľovstvo spolu. Spoločenstvo je jednoducho duchovná rodina.

Kto je Tomáš Čičo v jeho pracovnom a tiež osobnom živote? Odhaľ nám kúsok z Tvojho súkromia.

Tomáš je študentom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského. V Trnave prvák v magisterskom štúdiu a v Bratislave prvák - externista. Takže väčšinu času trávim na trase BA-TT-TN :) Popri tom som účastníkom projektu Vodcovskej školy. To sú veci, ktoré verím že podporujú môj odborný a duchovný rast. Počas akademického roka som cez týždeň v Trnave. Na víkend, ak nie som v Bratislave, som doma v Hrabovke, čo je dedinka pri Trenčíne. V lete sa snažím zarobiť si peniaze. Buď v zahraničí alebo pracujem v stavebníctve na Slovensku. V spoločenstve Eliáš sa venujem administratívnym veciam. A inak verím, že som ,,normálny“ chalan :), občas až prehnane aktívny a niekedy zase vyhľadávam samotu a ticho, kde som len ja a Boh. Ten stred je pre mňa ťažké nachádzať, ale určite sa snažím o vyrovnanosť a stálosť :).

Si vedúci OC, zapájaš sa do aktivít spoločenstva, popri tom študuješ. Čo robíš preto,  aby Ti Tvoje aktivity „neprerástli cez hlavu“?

Mam rád keď som vyťažený, ale som si vedomý toho, že je potrebné mať ,,opatrenia“ proti ,,vyhoreniu“. Vo voľnom čase samozrejme trávim čas s priateľmi a venujem sa športom, od futbalu, korčúľ, bicykla... až po lyže v zime. Dnes sa už málo venujem poľovníctvu, ku ktorému sa snáď ešte vrátim, keď bude viac času. S tým je spojená aj obľuba hôr. Snažím sa dávať všetkým aktivitám duchovný rozmer, verím že Boh je s nami všade a stará sa o každú chvíľku nášho života. Povzbudením je mi určite moje spoločenstvo, rodina a priateľka. Všetko sa to točí v podstate okolo Ježiša, ktorý dáva silu...a ak viete prečo sa namáhate tak je to jednoduchšie. Myslím tým na citát z Písma: ,,Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich“ 1Tim 4, 10

Tomášovi ďakujeme za rozhovor a už teraz sa tešíme na ten ďalší... možno aj s niekym z vás :)